Posolstvo k Medzinárodnému dňu rodiny



15. máj 2012

Trendy ovplyvňujúce pracovno-rodinnú rovnováhu


V posledných dekádach rôzne demografické a sociálno–ekonomické tendencie spôsobili zásadné zmeny v pracovnom a rodinnom živote.
Demografické trendy smerom k menším domácnostiam, rastúca pracovná účasť žien, ako aj rýchla urbanizácia a väčšia mobilita v hľadaní lepších pracovných príležitostí, spôsobila oslabenie tradičných rodinných sietí, ktoré ponúkajú podporu/starostlivosť o mladších a zraniteľnejších rodinných príslušníkov. Kvôli dochádzaniu za prácou sú zamestnaní rodičia menej schopní starať sa o deti a je pre nich o veľa ťažšie skĺbiť pracovný život so starostlivosťou o deti a ďalšími rodinnými povinnosťami.

Hlavnou výzvou pre dnešného rodiča je byť aktívny na stále viac konkurenčnom pracovnom trhu a popri tom mať dostatok času na starostlivosť o mladých a na pomoci závislých členov rodín.

Celosvetovo je na trhu práce 52% žien spolu s vyše polovicou matiek v rámci krajín OECD, ktoré sú zamestnané skôr než ich deti dosiahnu tretí rok života. Okrem starostlivosť o malé deti musia rodiny čeliť aj ďalším povinnostiam ako napríklad starostlivosť o staršie príbuzenstvo, rodinných príslušníkov s postihnutím alebo mladých ľudí, ktorí majú tendenciu opustiť svoje rodiny vo vyššom veku. To má za následok, že  zamestnaní rodičia často zažívajú stupňujúce sa rodinné povinnosti v rámci niekoľkých generácii v rovnakom čase. 

Pracovných povinností tiež pribudlo. Hoci pravidelný pracovný čas v rozvinutých krajinách plošne poklesol, v rozvojových krajinách, najmä v Ázii, zostáva. Navyše, v súlade s európskymi dátami, atypický “neštandardný pracovný čas”, akým je napríklad práca cez víkendy alebo v noci, ako aj prinášanie si práce domov, sa stave stále viac bežným. Je omnoho ťažšie zladiť prácu a starostlivosť o rodinu. Existuje stále rastúce množstvo výskumov, ktoré sa zaoberajú prepojením dlhšej pracovnej doby s vyššou absenciou zapríčinenou chorobou a tiež nižšou produktivitou. Nadmerná dĺžka pracovnej doby skracuje rodičom čas, ktorý by mohli tráviť so svojimi deťmi a má negatívny dopad na rodinné spolužitie. 

Vo svetle týchto trendov, sa podporovanie formálnej politiky ako aj praktické stratégie na podporu zosúlaďovania práce a zodpovednosti o starostlivosť pre rodiny, špeciálne pre tie s malými deťmi, stáva dôležitým cieľom rodinnej politiky. Rodinne orientované stratégie a programy  podporujúce rovnováhu rodiny a práce sa líši medzi jednotlivými regiónmi. Môžu siahať od rodičovskej dovolenky a flexibilnej pracovnej doby až po prídavky na deti a kvalitnú a dostupnú starostlivosť o deti. Vo väčšine vyspelých krajín ako aj v mnohých rozvojových krajinách so strednými príjmami sú poskytované rodičovské dovolenky, materské a otcovské dovolenky po narodení dieťaťa a rodičovské dovolenky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, ale iba niektoréine vyspelé krajiny poskytujú dávky v súlade s normami ILO. Nástup na rodičovskú dovolenku, najmä však otcovskú, môže znížiť šance na získanie pracovného miesta, ako aj na postup v spoločenskom rebríčku a byť prekážkou našich očakávaní. 
Ustanovenia o materskej dovolenke sú spájane s poklesom dojčeneckej úmrtnosti a chorobnosti a vyššou mierou dojčenia. Otcovská dovolenka často vyúsťuje do praktickej a emocionálnej investície otcov do dojčeneckej starostlivosti je spájaná s vyšším stupňom neskoršej otcovskej angažovanosti v rámci rodinných povinností.

Rodová rovnosť a rola muža v rodine
Rodová rovnosť je priamo spájaná so zaistením pracovno-rodinnej rovnováhy. Z nutnosti ako aj z vlastnej vôle vstupujú ženy v stále rastúcej miere do pracovného pomeru, kde sú často diskriminované v prístupe k vykonávanej práci a tiež v pracovných výhodách.
Na ženy ako aj na dievčatá zároveň stále pripadá väčšina zodpovednosti za domácnosť. Vo všetkých regiónoch trávia ženy pri neplatenej domácej práci najmenej dvakrát toľko času ako muži. V niektorých krajinách strávia ženy pri starostlivosti o deti až desaťnásobne viac času ako muži. Ak by sa rátala neplatená práca, celkový pracovný čas žien by bol dlhší ako ten pracovný čas mužov v celom regióne.  Pokračujúca obmedzená účasť mužov v starostlivosti o domácnosť je často považovaná za hlavnú prekážku v rovnosti žien a mužov a posilnenia postavenia žien. Trend sa však pomaly mení a rola mužov ako otcov a opatrovateľov v rodinách, ktoré je nad rámec ustanovenia príjmov, sú postupné uznané v mnohých častiach sveta.
Zapojenie mužov a chlapcov do úsilia rodovej rovnosti a ich podporovanie/posmelenie, aby sa viac podieľali na domácnosti a zodpovednosti o starostlivosť je politická priorita mnohých krajín. Takéto stratégie majú pozitívny dopad na rodovú rovnosť; prispievajú k spravodlivejšiemu prerozdeleniu rodinných povinnosti medzi oboch rodičov a pomáhajú dosiahnuť pracovno-rodinnú rovnováhu všetkým členom rodiny.

Flexibilný pracovný čas./ Flexibilné pracovné opatrenia
Za posledné desaťročia, vzrástlo úsilie o vytvorenie pracovných miest ponúkajúcich flexibilné pracovné možnosti, ako napríklad: flexibilný pracovný čas, práca z domu, práca na čiastočný úväzok alebo pracovný čas upravený podľa školského rozvrhu hodín, bez straty na mzde.
Vo väčšina vyspelých krajín existujú nejaké neformálne dohody a v niektorých rozvojových krajinách boli zavedené neformálne predpisy z osvedčenej praxe, ale legitímne právo požiadania o flexibilné pracovné opatrenia  je len zriedkavé.Flexibilné pracovné opatrenia sú viac bežné vo väčších organizáciách s nižšou úrovňou súťaživosti a uznanej odbornosti. Omnoho častejšie sú tiež vo verejnom sektore práce, pracovné miesta kde existujú rovné možnosti, a kde sú aj zamestnávatelia viac zapojení do rozhodovania.
Možnosť flexibilnej pracovnej doby  vedú k  lepším zdravotným výsledkom rodičov aj detí.
Na obchodnej rovine, sú tiež spájané so zamestnaneckou produktivitou, organizačnou odhodlanosťou, zdržanlivosťou, morálnosťou, s pracovnou spokojnosťou a redukciou absencií.

Kvalitná starostlivosť o deti.
S rastúcimi profesionálnymi ambíciami žien a nutnosťou  zárobku na ekonomické zabezpečenie rodiny, boli vo väčšine krajín prijaté formálne ustanovenia o detskej starostlivosti.
Investície do predškolského vzdelávania detí a kvalitná detská starostlivosť  sa javí ako forma podpory pre rodičov s malými deťmi,  ktorá by im mohla pomôcť zostať zapojený do platenej práce. Hoci je primárne záujem o pracovné ponuky pre ženy, sa politika zameriava na podporu pôrodnosti, rodovú rovnosť a spokojnosť dieťaťa. Dotácie na starostlivosť o deti a opatrenia na súkromnú starostlivosť sú považované za dôležitú časť/ súčasť stratégií pre pracovne – rodinnú vyváženosť vo vyspelých krajinách.
Na dôležitosť detskej starostlivosti a vzdelania v rannom veku bol tiež kladený dôraz na medzinárodnom fóre, ako napr. UNICEF a ILO v rámci pracovno-rodinnej rovnováhy a dôstojnosti práce. Vo väčšine rozvojových krajín, je cenovo dostupná starostlivosť o deti s profesionálnym personálom a vhodným zariadením ako aj hygienickými podmienkami zriedkavá. Často rodičov odrádza výskyt nehôd a týranie detí v zle vybavených zariadeniach.
Podľa porovnávacej štúdie na mieste, chudobné rodiny sú často nútené nechať svoje predškolské deti doma samé alebo v starostlivosti starších súrodencov, kde sú ale tiež náchylní k rôznym zraneniam a nehodám. Súčasne ale existujú aj mnohé príklady inovatívnych riešení na pracovisku v rozvojových krajinách. Mnohé sú financované zo zmiešaných partnerstiev zamestnávateľských organizácií, pracovníkov a miestnej samosprávy, ktoré sú schopné poskytnúť možnosti starostlivosti o deti pre pracujúcich rodičov. Pokiaľ ide o vplyv opatrení ohľadom detskej starostlivosti na blahobyt deti, niektoré výskumy ukazujú, že stabilná rodičovská starostlivosť je pre dojčatá veľmi dôležitá a odporúčajú, aby nevhodne malé deti by nemali byť ponechané v nekvalitnej mimo rodičovskej opatere. S väčšou podporou sa stretli prínosy vzdelávania deti v ranom detstve, špeciálne pre deti z nevýhodného prostredia. Vo všeobecnosti možno povedať, že by mal byť obhajovaný široký sortiment detskej starostlivosti.
Podpora pre matky, ktoré si zvolia ostať doma so svojimi deťmi mimo materskej dovolenky sa často odporúča v kontext neplatenej práce. V niektorých krajinách bol zavedený príspevok, pokiaľ sa o deti stará starý rodič, ktorý by mal pomôcť rodinám z nákladmi na detskú starostlivosť.
Cesta k pracovne – rodinnej rovnováhe leží v základnej schopnosti poskytnúť ekonomickú a emocionálnu bezpečnosť jej členom. Po celom svete existuje množstvo stratégií ako pomôcť rodinám zvládať pracovné a rodinné povinnosti. Vo väčšine rozvojových krajín však politika rodinného a pracovného života súperí s  veľkým množstvom rozvojových priorít. Navyše prístup k  pomoci pre pracovno-rodinnú rovnováhu je hlavne formálne regulovanie trhov práce, zatiaľ čo mnoho zamestnancov v neformálnom sektore má pre rodinu nepriaznivé  a pre prácu nebezpečné prostredie. V rámci všeobecnej ochrany zamestnancov je nutné zabezpečiť pracovné podmienky hlavne pre chudobné pracujúce rodiny s deťmi.

Stratégie pre blaho rodín uľahčujú pracovne–rodinnú rovnováhu a majú kľúčovú roľu v podpore rodičov k výchove ďalšej generácie a zaistiť harmonické rodinné vzťahy. Politika pracovno-rodinnej rovnováhy môže tiež preukázať záväzok vlády na komforte rodín , sociálnej zodpovednosti a prispieť k úspešným pracovným vzťahom, k zdraviu zamestnancov a ich komfortu, ako aj k rodovej rovnosti a starostlivosti o deti. Je dôležité, aby boli poznatky z osvedčenej praxe v rámci pracovno-rodinnej rovnováhy ďalej realizovane vládou, súkromným sektorom, spoločnosťou občanov a akademickými inštitúciami. Podporovanie odbornej podpory a poradenstva a vytvorenie priaznivejšieho prostredia na pracovisku pre rodiny je rovnako dôležité.
Rozsiahle konzultácie a partnerstvá medzi zamestnávateľmi, odbormi a zamestnancami na podporu lepšieho porozumenia významu práce a rodiny sa vrelo odporúča a môže napomôcť zlepšiť komfort rodín po celom svete.